(*15.09.1799-+8.2.1856)
Najvýznamnejšia osobnosť bernolákovského hnutia v 20. a 30. rokoch. Narodil sa 15. septembra 1799 v Kolačkove. Základné stredoškolské vzdelanie nadobudol v Levoči, filozofické štúdium skončil v Jágri a teologické v rokoch 1819 - 1823 v Spišskej kapitule. Potom krátko pôsobil v Lokci, Trstenej a Námestove a od začiatku roku 1829 až do smrti na Spiši. Umrel v spišskom bohosloveckom seminári 8. februára 1856. Madanský už ako popredný bernolákovec, blízky spolupracovník Martina Hamuljaka, sústredil sa na spiši predovšetkým na otázku vydávania bernolákovského časopisu a na prehĺbenie národného uvedomenia tunajšieho ľudu. Podľa neho by každý slvenský vlastenec mal „zanechať českoslovenčinu a prijať bernoláčtinu".
Michal Madanský sa zaslúžil o rozširovanie slovenských kníh na spiši aj získaním predplatiteľov na diela Jána Kollár, Jána Hollého, na časopisy a iné. A hoci, ako píše o získavaní predplatiteľov, „medzi tunajším kňazstvom ani ľudom nedá sa nič dosiahnúť", predsa sa mu podarilo získať niekoľkých záujemcov o slovenskú literatúru.
V odpovedi na Hamuljakov návrh vydávať časopis zaujal veľmi reálne stanovisko. Odporúčal vydávať najprv týždenník pre drobné slovenské mestečká a remeselníctvo a pre dedinský ľud „noviny alebo krátke prozaické spisy, v ktorých by prevládali pútavé a pritom poučné zvesti z prítomnosti a príbehy z minulosti", a len potom by sa malo pomýšľať na literárny časopis pre náročných čitateľov.
Michal Madanský sa svojou činnosťou, názormi a aktivitou zaradil v druhej fáze bernolákovského hnutia hneď za Martina Hamuljaka. Osobitný význam má jeho činnosť na Spiši. Tu sa prejavil ako výrazná osobnosť s pozoruhodným úsilím o zjednotenie národno - buditeľských a literárnych síl na východnom Slovensku, ba aj širšie, a ako propagátor názorov o osobitnosti Slovákov ako národa a slovensčiny ako spisovného jazyka. Má veľký podiel na rozšírení národno - buditeľského programu bernolákovcov.
