História obce

Obec vznikla v druhej polovici 13. storočia. Bola majetkom spišskej kapituly. Na konci tohto storočia vznikol aj tunajší farský kostol zasvätený sv. Michalovi. Kolačkov bol poľnohospodárskou, pastierskou a drevorubačskou obcou, bola tiež známa výrobou dreveného náradia a súkna.

Správy o pôvode Kolačkova sa často obmedzujú len na ústne podania. Na základe pamätnej tabule, ktorá je zamurovaná na miestnom kostole sa predpokladá, že obec Kolačkov založil v roku 1612 a bol jej pánom šľachtic Samuel Kolačkovský, čo však nie je potvrdené.

Ku vzniku obce sa tradujú tri rôzne verzie:

  1. Obec je pomenovaná podľa grófa Samuela Kolačkovského, ktorý je vraj pochovaný v útrobach kostola.
  2. Názov môžeme chápať symbolicky - pozostáva z dvoch slov: koláč a kov. Kov predstavuje tvrdú, neúrodnú pôdu, ktorú museli obrábať celé generácie od úsvitu do súmraku, aby si mohli upiecť koláč.
  3. Symbolické chápanie - názov obce charakterizuje prácu statočných ľudí pri obrábaní kovu, aby si tak privyrobili na koláč.

Oslobodením sa od maďarskej nadvlády, sa poslovenčil aj názov obce z Kolács na dnešný Kolačkov. V ľudovom - goraľskom nárečí dodnes počujeme namiesto Kolačkov - "Koloček".

V minulosti bol tento kraj málo ľudnatý. Príroda mala divoký ráz a ľudia, ktorí sa tu chceli usadiť boli nútení sa prebíjať ťažkým životom. Pôvodne to boli drevorubači a poľovníci. Za najstarší rod sa považuje rodina Madanských, ktorá má doteraz svoje meno medzi niektorým staršími občanmi obce Kolačkov. Takýmto spôsobom mohol byť daný základ terajšej obce.

  • v roku 1787 mala obec 72 domov a 502 obyvateľov.
  • v roku 1828 bolo v obci 923 obyvateľov. V obci bolo postavených 127 domov.
  • v roku 1848 a v obci Kolačkov verbovalo.

Ako uvádza Pamätná kniha obce Kolačkov (1934), približne v rokoch 1864 boli obyvatelia Kolačkova rozdelení na stavy. Jedni patrili do „stavu pánskeho", iní do „stavu zemianského" a tí čo nepatrili ani do jedného boli sedliaci, čo vtedy znamenalo, ako žobráci.

V pamäti Kolačkovanov sa uchovala spomienka na dve nákazlivé choroby, v podobe cholery. Doba pred vojnou bola pre obyvateľov Kolačkova veľmi ťažká. Boli časté neúrodné roky a obchody viazli. Obyvatelia obce často odchádzali do Poľska, aby si tam zarobili aspoň na základné živobytie.

Ako všade inde aj v Kolačkove si vyžiadala vojna mnoho obetí.
Na pamiatku padlých posadil vtedajší farár p. Kojda lipy, osiky a „modríny" od kostola až k stojacemu mlynu.

Pred rokom 1896 bol richtárom, ktorého si ľud pamätá Ján Žoldák - Chovanec. Obec viedol 12 rokov. Po ňom nastúpil Žid Peter Franc, ktorý bol podľa ústneho podania spravodlivý, slušný a charakterný. Bol krčmárom v obci. Neskôr bol richtárom Ján Kolár a to tri roky. Po ňom richtárčil jeden rok František Zamiška, po ktorom nastúpil Tomáš Žoldák na 6 rokov. Neskôr bol na jeden rok richtárom Tomáš Dziak /gumuľa/. Ako ďalším „vedúcim obce" sa stáva Alojz Horanský na dva roky. Jeden rok richtárčil Pavol Dziak /terek/.Neskôr bol richtárom na dva roky Imrich Dziak /gumuľa/, po ňom nasledoval Juraj Zamiška /miškulin/. 12 rokov viedol obec Vavrinec Zamiška /vojokov/, ktorý pomocou občanov urobil cestu cez obec, počas jeho richtárenia bolo založené v roku 1941 Potravinové družstvo a to obecným zastupiteľstvom a občanmi. Prvým komisárom /vládny komisár/ sa stal Michal Madanský. Neskôr sa názov premenil na starostu.

Z podnikateľských aktivít je potrebné spomenúť postavenie píly v roku 1924.
16.júla 1934 bola v obci povodeň, ktorá narobila veľké škody. Začiatkom mája r. 1934 vypukla v obci „slintavka" a „kuľhavka". V roku 1934 ostal v obci len jeden mlyn, ktorého majiteľom je p. Kopčák. Je vybudovaný ďaleko od dediny. Pred rokom 1934 mlynárstvo rozkvitalo, ale po roku 1934 sa obmedzilo. V roku 1938 bola v obci viditeľná polárna žiara. V roku 1940 bola zakúpená pre obec hasičská striekačka. bolo založené potravinové družstvo.

V povojnovom období prišlo k spoločenským zmenám v obci, a to výstavbou ulíc, na ktorých sa postavili moderné rodinné domy, budovy základnej a materskej školy, kultúrny dom, predajne, bola zavedená elektrina, verejné osvetlenie, rozhlas, domácnosti sú napojené na vodovod, vybudovali sa autobusové čakárne.

V roku 2004 mala obec 1040 obyvateľov.