Zvyky a tradície

Obec Kolačkov bola známa výrobou dreveného náradia a súkna, obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pastierstvom a drevorubačstvom. V 19. storočí bol v prevádzke menší hámor.

V obci bolo dosť zemanov - majetných a nemajetných a želiarov. Za 1. SR sa časť obyvateľov zamestnávala murárčinou a prácou v lesoch. Pôdu obhospodarovali súkromno - hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch na okolí. V 1. polovici 20. storočia valchovlai súkno. V obci pri potoku valcha na valchovanie súkna, zrubová, štvortaktná. Vyrábali intarzované ihlice do vlasov, tzv. „zapínačky".

Do dnešnej doby sa v obci Kolačkov zachovalo niekoľko zvykov a tradícií.
V období Vianoc si chlapci z obce nacvičia „Jasličky" - dramatické pásmo o narodení Ježiša Krista.

Fašiangy sú v obci veľmi obľúbené. Mládež sa pooblieka do starých roztrhaných šiat, pomaľuje si tvár, tancom a spevom prejdú celú dedinu, vojdú do každého domu, kde im ľudia dávajú bravčovú masť, vajcia, chlieb, slaninu, pálenku a iné. V obci bývajú na fašiangy každoročne fašiangové zábavy.

Cez Veľkú noc chodia chlapci po dedine na oblievačku.

Na Ondreja sa zíde mládež pri varení piroh. Dievčatá do pirohy pred varením dávajú lístočky s menami chlapcov, no niekedy aj kamene, piesok, či uhlie. Pri varení sú aj chlapci.

V máji stavajú dievčatám mládenci máje pri dome, alebo v záhrade. Za máj musí každé dievča priniesť fľašku pálenky ku vatre na Jána.